maia sa hrá ;o)

Rozmýšľala som nad tým, prečo cítim potrebu vytvoriť si svoju osobnú stránku a na nič som neprišla. Asi mi to robí radosť, alebo čo. Tak dúfam, že sa tu zabavíte a zrelaxujete rovnako ako ja pri tvorbe. Ten názov vystihuje všetko. ;o)
Tak ma dodatočne napadlo...

Toto je môj svet! Vitaj!
 
Index Poviedky Fotografie F A KV

  
zvedavec, kuk! ;-)

Blog 2005 Básne Obrázky Kniha návštev
Blog 2004 www.maia.wz.cz TOPlist javorový Môj mail
Úplný začiatok

  Posledná aktualizácia01.11.2005 19:38:13

 
<<< Novšie príspevky











31.12.2004
Na Vianociach milujem to povianočné pracovné ticho. Zvyčajne plné uličky a frekventované križovatky ráno, či večer, zívajú prázdnotou. A jedinú spoločnosť mi v práci robia moje obrázky na náprotivnej stene. 
Čas bosoriek. Čas meditácií.



Aj Tebe
Plné Fľaše 2005.
;o)










30.12.2004 - Už viete ako som prežila posledný týždeň v roku?
Najskôr sa stalo toto , tak som sa vyľakala , že až som bola upokojená , bum-bum , potom toto , veď som toto , hneď na to toto ... hííí, to som asi nemala , veď mi spadne toto , lebo toootooo ,  som sa najedovala a kašlem na to .  

26.12.2004
Myslím, že tohtoročné Vianoce sa mi zostanú v pamäti ako Vianoce, kedy som videla film Doktor Živágo. A to som na neho natrafila "náhodou", keď som sa pomýlila pri prepínaní medzi dvoma hudobnými stanicami. Uvidela som ho a už ma nepustil. 

25.12.2004
Štedrý deň som v podstate prežila presne podľa svojich predstáv. Bez zdobenia vianočného stromčeka, bez pečenia, alebo iného stresovania a s varením Silvestrovskej kapustnice, lebo u mňa je Silvester na Vianoce. Tak som sa rozhodla. Zaspávala som pozerajúc na DVD Karla Kryla s názvom : "Kdo jsem...?" Čo ešte viac by som si mohla želať?  "...cit vsákly do pózy otupí..." "...válka je projevem sentimentu..." večer znie lepšie. 

 
5.12.2004
Celý víkend sme sa hrali. 
Obliekali sme si kostýmy ako herci v divadle, nasadili na masku tváre škrabošky ako na maškarnom plese a dávali priechod svojej spontánnosti v navodených situáciách. Úžasné. Oslobodzujúce. Zaväzujúce. A ešte všelijaké iné, len sa mi nad tým nechce rozmýšľať. Doznievam tým. Vlastne tým
Saturnom, ktorý mi vraj pristane.

 
8.11.2004
Dnes som sa na depke posťažovala, že ma obchádza chrípka. Bančik nelenil a hneď prejavil kopec starostlivosti o mňa a ešte dopísal: "uvar si caj a zalez do postele, aby ti boli len kukadla vidiet....jo a ked budes v tej posteli, nezabudni poslat foto mailikom....moze to byt celkom zaujimavy pohlad:))" Mailikom som dnes poslala všelijaké spamy, takže až také strašné to s mojou chorobou nebude, no a tu máš ten zaujímavý pohľad. Nech sa páči. 

 
3.11.2004 - Moja najobľúbenejšia šálka - krátky príbeh
Raz kedysi dávno doniesla tančika do bývalej práce koooopec krabíc plných rôznych hrnčiarskych výrobkov. Vraj od kamaráta divadelníka. Ja teda neviem, aké to divadlo na ňu hral, ale isté je, že to boli výrobky druhej triedy s najrozmanitejšími kazmi, ktorých sa potreboval výhodne zbaviť a hneď som si ich obľúbila. Každý kus bol totiž so svojou úžasnou chybičkou originál. Aj sestra tejto šálky je úplne iná. Dnes som z nej pila. Vymenila som si s Princeznou Ladou. Medzitým hrnčiarska firma vyhorela, znova ju postavili a potom aj zrušili, lebo skrachovali, ale krásne trojfarebné šálky slúžia svojmu účelu ďalej. Až do smrti. Koniec príbehu. ;o) 
Pozrite si aj galériu iných hrnčekov a môžete aj hlasovať v ankete o nejlepší bloggerův hrneček
 

24.9.2004
Mám veľa práce. Ja viem, to nie je nič nové. Len nebudem mať čas na update, ako by som si predstavovala a rovnako aj na blogovanie. A ani na surfovanie. Vlastne aj o mailovanie prichádzam... No proste virtuálny život ustupuje do úzadia. Načo toľko pesimizmu? Veď potešiteľné na tom je, že raz ma to určite prejde. ;o) 

12.9.2004
Pre pozorovatela. Tu to máš umiestnené. :o)
4.9.2004
cmukinine prvé dotyky s počítačom, kedysi. ;o) Tak ich uverejňujem. 
Skús hádať, ktorý z nich sa mi páči najviac... 
 

2.9.2004 
Papám čučoriedky, mňam. Tie naozajstné - na jedenie, nie na čítanie. Rozhodla som sa, že ich zjem. Nebudem ich zavárať. Dáš si? ;o) 

1.9.2004
Ráno som vstala a zacítila jeseň. Vrátili sa mi spomienky na septembrovú dovolenku spred dvoch rokov. Asi začnem preferovať jesenné dovolenky. Nostalgia je lepšia ako depka

15.8.2004 
Dávno som tu nebola, že? Aj rozmýšľam, že ma z toho trápia výčitky svedomia, lenže žijem dosť hektické obdobie. Viem, že je to iba blbá výhovorka, ale čo narobím, keď je to už tak! Som v tej fáze, kedy pociťujem popisovanie svojich emócií ako brzdu, aj keby bolo o čom... Pravdu povediac, že asi radšej ako dlhé litánie tu, odpíšem na maily. Mám až mesačné resty a pochopiteľne mi teda nikto nepíše...  Čo som vlastne chcela povedať... aha!
Na moje kresliarske potreby som si dala novú kartónovú krabicu, ktorú som ozvláštnila kolážou. Nemôžem ju však odfotiť, lebo si kamarát farár, ktorý od istej doby na ideologickú tému so mnou nediskutuje, požičal foťák na dovolenku do Chorvátska. 


8.8.2004 
Notreal si vytvoril vlastnú stránku. Potešil ma tým. Kto sa však bojí Draculy a žánru podobného, nech si svoje ďalšie virtuálne kroky na surfovacej doske radšej veľmi dobre premyslí...Uaaa!  Ostatní tam nájdu okrem iného nádherne temné vyznania lásky až za hrobom. Naozaj! ;o)


Ten komín by tam nemusel byť...

6.8.2004 
Ako som tak dnes kráčala z obeda a kochala sa nádherným pohľadom na mestskú krajinu, tak som získala výron na členku, ale bez myšlienok som rovnako, akoby som mala výron na mozgu. Dovidenia výlet, dovidenia kamarátky, sedieť za počítačom celé dni je mojim osudom. Raz darmo! A keďže som u Markoffa čítala článok o PC pracovisku od Černanky, tak ako papagáj sa opakujem a tiež to svoje v mini-podobe pripájam namiesto pozdravu babičke. ;o) Krabica PC sa ako vždy škerí a tlačiareň vyplazuje jazyk. Už ich neprevychovám. Som asi zlá matka. A zišlo by sa vymaľovať. ;oP


Tá, čo tu zmenšená visí sa mi páči najviac. 

2.8.2004 
Dnes je veľmi spádový deň, akosi nestíham nič a ako pozerám na hodiny, tak je už vlastne večer.
Obláčik mi nedávno poslala fotky na zhodnotenie a keďže mi ich dovolila publikovať, tak ich tu máte všetky. "Keď tak veľmi chceš moju tvrdšiu kritiku, tak Ti rada vyhoviem, len musím byť viac naštvaná, takže si možno, obláčik, počkáš." ;-)
"Cesta z hlavy do srdce je dlouhá 35cm a milióny životů. Hezký paradox ..." napísal beda (náš - môj a zvedavcov - milovaný virtuálny guru) pod zvedavcove dielko. Mne nezostáva nič iné, iba s ním ako vždy súhlasiť.
1.8.2004
Spln sa mi fotiť v noci nechcelo, lebo sa mi zdal farbou a pocitom nepríjemný a jeho východ som večer nestihla. O to krajšie však boli zore nad horami po západe slnka. Krásny deň Vám prajem, aj keď je to iba nedeľa. ;o)
31.7.2004 
Odmalička som bola presvedčená, že ten, kto má na stole doma broskyne a hrozno je šťastný a bohatý. ;o) 
Ono to vzniklo asi preto (nebudem do vysvetlenia pliesť minulé životy, keď sa to dá vysvetliť aj týmto), že u mojich starých rodičov v záhrade sa nikdy broskyne neurodili a hrozno bolo iba také malé s veľmi hrubou šupkou. Predsa len bývali severnejšie a s bohatstvom sa odjakživa spájal úrodný rovinatý juh. Ja som dnes šťastná a bohatá a tento pocit by mi nikto nezobral ani vtedy, keby som mala prázdnu chladničku a prázdny žalúdok. Prázdnu peňaženku mám. ;o) Ľudia sú zvláštni. A ideme ešte hlbšie do môjho podvedomia...
25.7.2004 
Tuto som nakreslila môjho anjela strážneho. ;o)  

21.7.2004
Obláčik-kaktusik mi poslala mail, aby som sa vyjadrila k novým obrázkom, ktoré pridala do svojej virtuálnej Art gallery. Môj prvý pocit zo zbežného pohľadu z diaľky bol strach, ale nie strach v tom slova význame negatívnom, lebo z pozadia som necítila nič, alebo skôr niečo, čo je mi príbuzné vlnovou dĺžkou. Skôr sa ten pocit dá nazvať bázňou. Mám vstúpiť, alebo nemám? Je to neznáma krajina, nepoznám jej pravidlá, nič mi síce nehrozí, ale aký je to svet? Mám dôverovať tomu pokoju v sebe, že bude reálny, aj keď prežujem každý z obrázkov aj poslednou bunkou svojho tela? Vieš dobre, že sci-fi nie je môj najobľúbenejší svet, lebo potrebujem cítim pod nohami Matku Zem a zopár z týchto na mňa takto odtrhnuto od Zeme pôsobilo, ale potom som si uvedomila, že vstupujem skôr do ohraničeného sveta kryštálov, minerálov a nerastov. Tak fajn. Najskôr ma zaujali tie žlté, ale úplne doma sa cítim tu. Volá sa Holubí dum ako tá pesnička. Pokojne by som si ho zavesila doma na stenu a kochala sa ním. Lebo zobrazuje vľúdnu krajinu elfov a víl. A tak som teda vstúpila. Necítiť z nich nejakú obrovskú silu, skôr neznámo, ktorému je potrebné načúvať. Moje rozširujúce pocity budem postupne zapisovať v Art gallery. Ešte totiž netuším, čo, v ktorom kúte duše vyvolajú, keď tam dorazia... Tak zatiaľ. 

PS : 

Priznajte sa, kto z Vás mal dnes taký plačlivý deň - SVETABOĽ? Ha? To nie je ktoviečo, tak sa z toho láskavo spamätaj... Inak pri tejto hre na recenziu som rozmýšľala, že odhaľovať svoje pocity znamená stať sa zraniteľnou. Ak ma iný názor, alebo kritika nezraní, som to ešte ja? 

20.7.2004
Celkom pekný, ale únavný deň. Ešte len som prišla z roboty. To je život! A vraj prázdniny bez dcéry... Čo dnes stálo za to? Videla som starý odstavený tank. Presne taký ako sme chodili v rámci exkurzii obzerať, keď sme boli ešte pionieri. Tak ma to nejako rozcitlivelo... 

A potom taký zaujímavý týpek si v krušnej pouličnej premávke pekne vykračoval na naozajstnom koni s mobilom v ruke. Škoda, že som nemala foták. 

Inak, ak budete mať cestu do Topoľčian doporučujem pizzériu Koloseum (odbočiť do centra pred nadjazdom smerom na Piešťany a nachádza sa hneď pri veľkom parkovisku oproti Polícii a iným úradom). 

19.7.2004
Žiadne vonkajšie okolnosti nemôžu byť tak strašné, aký hrozivý dokáže byť nepriaznivý stav duše. Žiadny vzniknutý reálny strach nemá taký dosah ako vlastná predposratosť
Aj som rozmýšľala, či napísať niečo zo svojich pocitov z Pohody, ale nakoniec...prečo nie? Mám voľnú obednú chvíľku. 







 

17.7.2004
Teším sa, teším.
Podarilo sa mi kúpiť na Pohode v Artforume knihu
Básně od Karla Kryla, ktorú som dávno zháňala.
A toto je prvá náhodná básnička, ktorú som si zo state Federalizační poezie, prečítala: 






 
ŤAVA

Stojí ťava pod oblokom
neďaleko dediny
Hľadíš na mňa jedným okom
cez konzervu hydiny
Natrhaj si dievča kvietky
Na líco ma pobozkaj

Ťava žerie čučoriedky
Na raňajky
Naozaj!

 

16.7.2004
- Aha, Balón! tešili sme sa ráno všetci.
Tu Vám odpoviem, na všetky Vaše všetečné otázky -
FAKV

15.7.2004
Teraz niečo z inej reálnej virtuality, virtuálnej reality a tiež reality... 

Cannisha, presne tak ako pred časom sľúbila, mne a cmukine poslala zbierku básní s názvom "Snění v kalichu divizny". Okrem jej dielok tam nájdete básne napr. od virtuálnych autorov - DNA, papouch, ktorých poznám z písmaku, ale sú tam aj autori a diela uverejnené tu, tu a tu. Zbierka je nádherná a povznášajúca, ďakujeme
Zistila som, že Prokletí už zrušil stránku. Nuž, to je život - to je internet! 
Objavila som však vďaka kombajnovi nového zaujímavého blogera (aj keď ten posledný článok - ten s tými ústami, či čo to je - nie je zrovna podľa môjho gusta), ktorý si hovorí HuMorous :O) a fantastické zábavné obrázky nájdete u Tea , vďaka ktorému som sa po čase znova vrátila na túto stránku. 
Poraďte mi - Hodokvas, alebo Letné stretnutie depkárov? Je to v jednom termíne. Hm. 

11.7.2004
cmukinka naša krásna milená má dnes narodeniny.  Je to už skoro veľká kočka, veď sa pozrite
Už viem, kto je černanka a Ty, ktorý si mi to nechcel povedať, máš smolu. ;oP Vraj o tejto jej stránke vedia už všetci pivári z Košíc, aj cezpoľní. Ja neviem, čo je to za módu. Každý iba bloguje. Ja púšťam svoje mentálne prebytky, vlastne často mentálny odpad (aj pre moje vulgarizmy) ako sme sa nedávno bavili telepaticky cez maily s obláčikom, sem na túto stránku. Blog sa mi nepáči. Je moc taký súrodý a pre mňa jednotvárny. Možno naň musím dozrieť. Na szm mi je dobre. Tá skratka mi pripomína časy mojej bezstarostnej mladosti, čo budem tajiť... :-) Met, pekný čunder. Zrelaxuj sa hlavne poriadne! Chce to total-reset! A počúvaj chrústik, mal by si si tú Tvoju stránku už zasa konečne aktualizovať, napríklad o taký denník. ;o) ...Koho, alebo čo, som ešte dnes nespomenula? No, veď si spomeniem. Idem radšej robiť chlebíčky na oslavu... Ahaa,  obľúbená kolegyňa z bývalej práce má tiež narodky, takže jej musím poslať sms a ráno sa na písmaku aj srha pochválil, či pochválila, že má tiež dnes o rok viac, takže všetko najlepšie! :-) 

7.7.2004
Nikdy som si neuvedomila, že je na internete vlastne tak ticho. A pritom to nesúvisí s počtom odoslaných mailov a ani s množstvom presurfovaných stránok. Asi som sa zmenila. 

6.7.2004
Dnes má narodeniny moja kamarátka (musím jej poslať sms a oslávime to v pondelok), manžel mojej ďalšej kamarátky (dobre sa s ním pije pivo a hrá biliard), kamarát (majiteľ mojej obľúbenej vinárne), bývalý kamarát (teraz sa vraj živí kŕmením hada - miláčika svojich zamestnávateľov. Aká irónia!) a hlavne môj manžel. Ráno, už ani neviem o čom bola reč, mi povedal, že už dávno nemal rande. "Tak si daruj rande k narodeninám!" reagovala som pohotovo. Čo by som pre neho neurobila. A zasa iba lapal dych a spracovával, čo som povedala... Asi sme rozdielni nielen pohlavnými znakmi. Pozvala som ho teda na rande ja. Vlastne na neskorý obed a zároveň skorú večeru. 

Tu máte včerajšiu smršť, čo sa prehnala touto oblasťou. Kombajn tiež o nejakej písal v deníku mladého křesťana

4.7.2004
Včera znova vyšlo slnko. Mala som dosť blbý deň. Našťastie maľovanie ma vždy zbaví všetkých zbytočných pocitov. V noci som si pozrela zaujímavý film. Už som ho minimálne dvakrát videla, ale neodolala som. Bolo celkom zábavné sledovať samú seba ako nenápadne surfujem z diaľkovým ovládačom po kanáloch a hľadám nejaký dobrý film, aby som prebila túžbu si pozrieť práve tento. Popisuje totiž úplne presne príčiny môjho strachu v určitých záležitostiach. Volá sa : Takmer dokonalý zločin s fascinujúcou Cate Blanchett. Horor Zámok hrôzy, ktorý bežal na JOj-ke, mi popri tomto pripadal ako trápna, jasnéže hollywoodska, rozprávočka. 

ailuj som veľmi rada, že si sa ozvala. :-) Idem pracovať a ešte dnes ti odmailnem. 

2.7.2004 - Už je po splne a všetkého bude ubúdať...
Akurát som si robila rannú údržbu svojej tváre, keď som zistila, že včera som minula jednu vôňu. Fialkovú. Zrakom aj čuchom. Príliš výrazná na parfémovanie mňa, výborná ako vôňa v miestnosti. Došla. Po štyroch rokoch. S ňou pomyselne skončilo jedno z období silných emócií, spomienok, ktoré ovplyvňovali moje prežívanie prítomnosti. Kulisou myšlienok je tichý smútok. Amen.

27.6.2004
Už som sa vrátila. Ak chcete podrobnejšie info, tak si kliknite a postupne tam bude pridávať, ak budem mať čas a chuť. Zasa totiž pracujem. 
20.6.2004
Včera nás cestou z Bratislavy stihli dve (ako som sa dnes zo správ dozvedela - veľmi ničivé) búrky. Netušila som, že niekedy nastane taká situácia, že bude najbezpečnejšie ísť po diaľnici maximálne štyridsiatkou. Milujem tento zvláštny a mrazivý atmosferický jav, kedy príroda demonštruje svoju silu. Som vtedy ochotná s ňou splynúť omnoho skôr ako za nádherného slnečného dňa. Za Bratislavou sme sa rozlúčili s jednou čierňavou, aby sme pri Trenčíne vstúpili do ďalšej. Temnejšej ako noc. Pretínali ju iba oslepujúce blesky. Cesty pretínali potoky vody. Koniec sveta! Niektorí vodiči sa menili na samovrahov a nedočkavo predbiehali ostatných, iní koniec sveta poňali inak. Odstavovali svoje autá na krajnici a milovali sa v nich. Určite! ;o) Koniec sveta však nenastal. Škoda! Možno nabudúce! ;o)

18.6.2004
Drobné radosti života - čriepky
Na pošte som si ráno našla okrem iného pohľadnicu. Z Déčína. Musím si pozrieť, kde sa to nachádza. Odkedy sa Čechy a Slovensko rozdelili akosi strácam prehľad o susednej krajine. Skôr tuším nájdem Curacao. Podpis na druhej strane -
Cannisha. Ďakujem. Si milá, potešila si ma. :-) Jasné, napíšeme s cmukinou kopec dielok, nech máš potom, čo čítať na pismaku. ;o)

14.6.2004
Aj som rozmýšľala nad aktualizáciou svojej stránky teraz cez víkend, ale keďže som bola najskôr dva dni "slamená vdova" a v nedeľu som sa iba spamätávala z dámskej jazdy, pripadalo mi to morbídne - strata času. Viac...

5.6.2004
Tuším musím ísť niečo znova namaľovať, lebo mám smutnú náladu a depku- moju kamarátku rada nemám. A nebojím sa to povedať otvorene. :-) Tu máte, čosi nového ...

29.5.2004
Dnes som sem chcela niečo dôležité napísať, ale zabudla som čo. Nič to! Pripíšem nabudúce, keď si spomeniem. ...ale minule som natrafila na večerníček, ktorý bol o zajačikovi s kockovanými ušami. Tak ma to potešilo. Je fajn, že existujú dospelé deti, ktoré takéto nádherné postavičky a príbehy vymýšľajú. 

28.5.2004
Tak ma dodatočne napadlo, že tu je vlastne zachytený celý môj svet. Vitaj v ňom.
Mimochodom, vždy keď vidím farebne napísané písmenká, veľmi ma to poteší, iba k čítaniu textu ma nikto neprinúti. Asi preto, aby som si nepokazila prvotný dojem. ;o)

27.5.2004
"Tak ty budeš biť moju kamarátku? No poď sem!"
"A ty, čo mi nepomôžeš?! Nevidíš, že ma zložil na zem?!"

"Evi, vieš čo? Už dávno som nezažila toľko srandy." hovorila som kamarátke už po ceste domov. 
"Hlavne ja som bola srandovná, čo?" neverila si ona.
"Ale nie. Bola si tam medzi nimi ako srnka." pobavila som ju. "Asi sa začnem chodiť pozerať na večerný kurz sebaobrany namiesto telky." Rozosmiali sme sa. 

25.5.2004
"A nezabudnite im predpovedať smrť."
"Prečo?"
"Aby Vám dali viac peňazí." diabolsky vyplazila jazyk a prekliala ma do depresie.

24.5.2004
Som v jednom kolotoči, fakt, mi na nič naozaj skutočné nezostáva čas! ;o(
Ja viem, je to smutné... ;o)
Človek si splní svoje sny a túžby, aby hneď vzápätí zistil, že sa stáva ich otrokom a potom mu nezostane nič iné, len si priznať, že tie východné náboženstvá so svojimi filozofiami o netúžení (či tak nejako), sa nielen tvária múdro, ale ono na tom fakt čosi bude.
Niet však nad vlastnú skúsenosť. A to si zasa myslím (dokedy ma to znova neprejde) ja. ;o)
Inak, čo nové z toho neskutočného? ;o)
No - ak ťa to zaujíma - jedna postava z mojich poviedok dnes urobila štátnice na samé jednotky (Bifľoška jedna! - gratulujem. Taká bola rozrušená, že mi tú radostnú sms poslala šesťkrát.), ďalšia čarodejnica dnes oslávila narodeniny a začala navštevovať zaujímavý kurz (lacnú krištáľovú guľu sa nám ešte zohnať nepodarilo, ak o niečom vieš, mailni mi na môj mail!) a včera sa mi po rokoch ozvala ďalšia postava z mojich budúcich poviedok. ;-) Ale tejto už nepoviem, že o nej píšem, lebo by ma pri každom stretnutí, resp. maily, lebo na moje počudovanie žije na Morave, upozornila: 
"O tomto, prosím ťa, na internet nepíš!" ;oP

8.5.2004
Klebetáreň
Dnes ma chytila strašná depresia (asi som metereosenzitívna), rozhodla som sa teda, že mám ideálnu náladu na nejakú tvorivú činnosť a nie na prácu, takže na stránke toho nájdete viac. Okrem toho som sa rozhodla zafixovať si svoje obrázky príjemne voňajúcim akrylovým lakom Klarlak. Po chvíli sa ma muž spýtal, že prečo som sa rozhodla vyvraždiť celú rodinu, čo ma tak rozosmialo, že útlm bol preč. ;o) Naviac dielka, čo ma dnes pozdvihli na pismaku sú od
Minim_Sladkyj a objavila ho červená Janka, zvaná hrdzava_dzejn, ktorá má úžasné dielka o smrti. Jasné, že aj o živote. Pekné čítanie. A kľudne túto stránku volajte KLEBETÁREŇ. ;o)

7.5.2004
aramisovi som sa v dobrom posťažovala, že vôbec nemám čas aktualizovať svoju stránku a on vraj: "Ja ti ju zaktualizujem. Daj heslo na ftp!" No to si viem teda predstaviť, čo by mi tu asi dorobil. Použil na mňa fintu B - na blbých. ;oP Tak poslaním tejto stránky je môj osobný rast, aby som si dokázala do dôsledkov uvedomiť, čo to obnáša taký pravidelný update a on takto! Nech si láskavo updatuje svoju stránku plnú haluzí a nie moju. ;-)

3.5.2004
cmukina mi poslala úžasnú linku (dôrazne ma upozornila, aby som to dala všetkým vedieť, že to ONA), ktorú jej posunul Prokletí. Nikdy som si nemyslela, že budem ďakovať prekliatiu za to, že som sa pobavila, ale život sú predsa rôzne paradoxy. ;o) Tu je tá linka - naozaj  protistresová ako som spomenula v jednom z rozposielaných spamov, za predpokladu, že to nepočúvate štvrťhodinu ako ja. ;-)

28.4.2004
"Prečo sa od srdca dokážeš zasmiať vždy iba v pondelok a stredu?"

25.4.2004
"Nepozeraj na mňa!" 
Surfovala som po nete, načítala jednu stránku a on mi normálne surovo pozeral do očí. Niekedy si myslím, že čo nie je na internete, ani neexistuje. 
5.4.2004
Sekta Maistov
Pred pomerne krátkym časom ma
Louu pobavil charakteristikou mojej stránky. Vraj (pokojne ma oprav, ak Ťa necitujem presne ;o) ): "Tak ako máš koncipovanú stránku, tak sa rodia generační vodcovia. Zakladáš sektu Maistov?" A hneď sa operatívne prihlásil za pokladníka Maistov. ;-) Takže, vážení a milí návštevníci, ak máte záujem rozšíriť členskú základňu uctievania môjho kultu, prispejte Louu nejakou finančnou čiastkou, minimálne preto, aby mal znova prístup na internet a pobavil ma nejakou hláškou. ;-) 

No a takto to vlastne začalo, na základe čoho vznikol aj prvý príspevok z 5.4.2004 >>>