Toto je
jeden z mojich mailových spamov zo 16.9.2002, keď sme sa vrátili z
dovolenky. Pochopiteľne bez diakritiky.
tak uz som spat z dovolenky. Zrelaxovana a este stale unavena z cesty. Po
vybaleni stylom praktickeho vysypania vsetkych potrebnych zbytocnosti
uprostred chodby a konzumacie klasickeho slovenskeho jedla obsahujuceho
masovy vyvar a riadny rezen v restauracii, som sa rozhodla dat si horuci
ozdravujuci bylinkovy kupel.
Zobudila som sa az na pocit, ze voda, v ktorej si hoviem je akasi studena.
Chvilu som zvazovala, ci sa mi chce pohnut, ale dlho mi ten stav nevydrzal,
tak som lenivo vyliezla z vane. Cestou z kupelne som narazila na kopu
spinaveho pradla a s nechutou k praci, co ma caka, som si otvorila poslednu
pozitivnu spomienku na Chorvatsko - plechovkove pivo Karlovacko. :-)
To, co nasledovalo, som skutocne neocakavala. Nas pes, ktoreho dcera hned
po prichode od radosti krmila chipsami, zacal grcat. V duchu som si
zanadavala, utrela zvratky na koberci. On, vlastne ona, prebehla do druhej
izby a tam urobila to same. Povzdychla som si: "Dovolenka-nedovolenka, zivot
je pes!" :-) A pobrala som sa upratovanim si kazit pohodovy dojem od mora.
Vydrzat v aute 1100 km nie je sranda. Ta cesta, to je riadna streka. No
hlavne pre sofera, ktorym bol moj muz. Vravel si - Veduci zajazdu a
spolusediaci, spoludovolenkujuci znamy bol - Mapic. :-) Pri ceste spat,
nadranom pred vychodom slnka, v Madarsku mal "Veduci" krizu, ale inak v
pohode. Soferuje rad. Celkom sme autom /ak ratam aj cestu tam a spat/
nabehali 2600 km. Asi 500 km len na ostrove. Prebrazdili sme ostrovom snad
kazducke miestecko. Ani raz sme sa nekupali na tej istej plazi, teda
"odmoristi" - oddychovisti.
Dovolenkovali sme konkretne v Sutivane. Co je take male romanticke mestecko
na Braci v Dalmacii. Blizsie www.sutivan.hr
Moj prvy dojem po prichode do Splitu, znacne poznaceny dvanasthodinovou
cestou autom mi hovoril: "Nechapem, co ti ludia na kope bieleho kamena
navrseneho vrasnenim Zeme do vysky 1700 m obmyvaneho vraj najslansou vodou v
Jadranskom mori /az 37 % obsahu soli/ vidia."
Zo Splitu, ktory ma nadherne historicke centrum, sme sa kompou preplavili
do Supetra - pristavneho mesta na ostrove vzdialeneho nejakych 11 km.
Zistila som, ze historicke centra miest v juznom Chorvatsku maju iny raz ako
tie na Istrii. Nie je v nich tak badatelny taliansky styl, skor sa v nich
viac nenapadne miesa cosi z Orientu.
Ak mam hodnotit mesto Supetar, potom by som povedala, ze tam sice nenajdes
ziadne romanticke zakutia pri mori, zato vsak vsetok luxus, co ti moze kvazi
okresne mestecko na zapadnom pobrezi ostrova poskytnut. Od roznych morskych
aj nemorskych atrakcii, upravenych a kultivovanych plazi s WC, tenisovych
kurtov, lekarskej starostlivosti /dokonca aj veterinarnej/, trhu, obchodikov
a mnozstva kaviarniciek, az po moje pokusenie - Internetovu kaviaren. :-) Je
to vsak skor moderne mesto vybudovane vdaka turistickemu ruchu.
Jednoznacne najkrajsiu plaz ma na juhu ostrova mesto Bol a jej kamienkovy
vybezok "Zlatni Rat". Celkom iny pohlad sa javi nan z Vidovej gory, ktora sa
nachadza nad nim a ma 778 m nad morom, a to nielen z toho dovodu, ze nevidno
nudistov. :-) Vyviezli sme sa na nu rano po trojhodinovej nocnej burke,
takze sme mali nadherny cisty vyhlad na naprotivny ostrov Hvar, kusok
ostrova Korcula, pobrezie Makarskej riviery, ale aj na otvorene more. Z Bolu
sa nam bohuzial zapad slnka do mora nepodaril vidiet. Na vecer oblohu pokryl
jemny opar. Inde zapadalo aj vychadzalo slnko len nad pevninou. Potapanie sa
vo vode bolo rovnako nezabudnutelnym zazitkom ako vyhlad, pri ktorom sa
chcelo kazdemu lietat. Clovek sa citil ako vo velkom akvariu, ked pod nim v
do hlbky 10 metrov plavali rozne druhy rybiciek. Ked sa popoludni zdvihol
vietor, pokojna voda sa zmenila na rozburene more s metrovymi vlnami, co sme
my hravi dospeli a deti hned vyuzili. :-)
Zistila som, ze Chorvatsko podobne ako Slovensko je krajinou
"neobmedzenych" moznosti, len trochu v inom smere. Fascinovala ma napr.
statna vlajka na vezi kostola, napis telefon na kryte do odpadoveho kanala a
odhad vzdialenosti k cielovemu miestu. Casto sa nam stavalo, ze sme od
jednej informacnej tabule presli 5 km k dalsej a na tej k miestu urcenia
pribudlo k povodnej vzdialenosti dalsich 7 km. Jednoducho cim viac si
myslis, ze si k mestu blizsie, tym sa stava vzdialenejsim. :-) Domaci s
autami zastavuju zasadne v neprehladnych zakrutach. "Nema problema!" :-)
Ziadne oznacenia ani zvodidla v serpentinach a pred nimi. Len vraky aut na
upatiach hlbokych udoli trblietajuce sa ako ich pozlatkova ozdoba v
slnecnych lucoch...
Este nikdy som nevidela tolko kamenia na rozlohe 394,6 km stvorcovych, co
je velkost tretieho najvacsieho ostrova Brac /po ostrove Krk a Cres/ v
Jadranskom mori. Vacsinou sa miestni zivia v Jadrankameni jeho tazbou a
opracovavanim /okrem toho, ze v minulosti boli vsetci partizani :-)/.
Navstivili sme v Novo Selo aj miestneho umelca, ktory vytvaral rozne
podobizne z kamena. Jeho reklamou bola vytvorena zahrada plna kamennych
zvierat a cesta k jeho domu bola lemovana kamennymi vytvormi.
Vnutrozemskymi mestami su Nerezisca, kde sa nachadza kostol, ku ktoremu
vedie 115 schodov. Celkom super ranna rozcvicka. A dalsim vyznamnym je
Selca, ktore je 2 km nad malickym pristavom Sumartin na vychode ostrova.
Odtial sme sa mini-kompou /zmestilo sa na nu len 21 aut/ vracali cez
Makarsku domov. Ti, co sa nezmestili, mali smolu. Po pobrezi pevniny ma
najviac zaujal Omis a to aj hlavne kvoli stredovekemu hradu nad mestom.
Vratim sa vsak k mestu Selca. Nazvala by som ho mestom bust. V centre
vystavuju na obdiv busty politikov, ktori mi nic nehovoria. Hladali sme dom
Martina Kukucina, ale nasli sme len napis na Dome milosrdnych sestier.
Kukucinova strana. Ak je tento dom, domom, v ktorom posobil lekar Matej
Bencur, potom by si lepsie posmrtne ocenenie svojej prace nemohol ani zelat.
Busta by ho urcite sklamala, ak nie urazila. Na balkone tohto domu som
zazrela zenu na voziku... a vobec nebol den, aby sme nenatrafili na telesne
postihnuteho cloveka, alebo imobilne dieta po DMO. Este som si zapamatala
pri vstupe do mesta sediaceho muza na priedomi. Velmi mi pripominal vyzorom
Greka Zorbu z rovnomenneho filmu.
Denne ma prenasledovali "deja vu". Ako keby som kedysi davno na tychto
vsetkych navstivenych miestach uz raz bola a teraz som si len ozivila
spomienky... Mozno som si len tuto dovolenku vysnivala...
Ak si vezmem cele severne pobrezie ostrova obratene k pevnine, mestecka
boli velmi podobne. Neoplati sa ich navstivit naraz, lebo ti splynu do
jednej obrovskej skvrny. Povlja je skor rajom pre vodnych surfistov -
adrenalinovych sialencov na morskych vlnach, Pucisca /zaujimava svojim
nazvom :-)/ ma strasidelny uzky a hlboky zaliv s minimom plazi, v Postire sa
ti kludne moze stat, ze si opity futbalista po zapase lahne na uzku hlavnu
cestu pri zalive a Splitska, sa priznam, mi v pamati vobec neutkvela.
Lovrecina ako osamely piesocnaty zaliv je sice zaujimava plytkym morom,
archeologickym naleziskom, ale prekvapilo nas pole plne podzemnych osich
hniezd. Rychlo sme odisli. Potom nasleduju spominane - Supetar a nakoniec
Sutivan.
Na zapad je Milna. Je skor mestom jachtarov a zazrela som aj auto
Potapacskej skoly. Ak som si spravne zapamatala, tak mali odkaz na
www.waterloo.cz ...alebo tak nejak. Na lavej strane pri vstupe do zalivu
pritahovalo oci upravene stredoveke sidlo. Vstup bol zakazany, kedze islo o
sukromny majetok niekoho velmi solventneho. Z vybezku na kaplnkou sv. Josip
za Milnou sme mali nadherny vyhlad na ostrov Solta a otvorene more. Tam aj
spat sme prechadzali cez Bobovisca. Fascinovala ma cestou tesne popri vezi
kostola, pricom samotne telo budovy sa nachadzalo pod cestou.
Prekrasna je aj Blaca /hovorim uz o juznom pobrezi/. Historiou a jaskynou.
Navsteva tohto miesta je vhodna viac lodou. Inak sa tam dostanes len po
dlhsej ture skalnatym terenom, alebo blizsie k miestu terennym vozidlom
napr. typu Suzuki Vitara, ktore sme nemali.
Nasi vsade ochutnavali zmrzlinu. Nemozem posudit chut, kedze ju
neoblubujem. Co sa vsak tyka objemu a zaroven dobrej ceny najlepsia bola aj
tak na pobrezi v Makarskej riviere. Najdrahsia - strojova v Bole, co je
pochopitelne, lebo je vyhladavanym snobskym turistickym centrom. Pivo som
neochutnavala moc. Nielen preto, ze som si vzala vlastne zasoby, ale hlavne
z toho dovodu, lebo som presvedcena, ze "Hrvati" robia lepsiu kavu ako pivo.
Co sa tyka mojej pocitacovej zavislosti, priznavam sa dobrovolne, ze hned
treti den, napriek mnozstvu novych dojmov, som mala krizu. Do rana sa mi
snivalo, ze mam strasne vela dolezitej prace na pocitaci a mala by som ist
domov. Neprijemny sen, ktory zastreli denne dojmy. Osmy den som prechadzala
popri inet-kaviarni a tento fakt so mnou ani nepohol, co znamena, ze
dovolenka splnila svoj ucel. Horsie to bolo deviaty den, kedy pokusenie
opakovanou prechadzkou na podobne miesta vzrastlo. Presvedcila som samu
seba, ze doma som za dva dni a potom sa pocitaca s internetom tak lahko
nezbavim. Zabralo to! :-)
Digifotak sme so sebou nemali, len obycajny. Smola! Ak ti to nevadi, poslem
ti obycajne naskenovane fotky... Som super oddychnuta a musim sa teraz
pustit do prace, aby som vyuzila z oddychnutia maximum. Prospelo mi - ziadny
pocitac, ziadna telka, ci radio. Len zopar oblubenych CD-ciek pocuvanych do
omrzenia v aute. Usporiadala som si myslienky a nabrala silu sustredit sa na
podstatne. Ak by som sa teda nezvala na tvoj mail hned, nehnevaj sa.
Jednoducho mam do konca septembra termin, ktory uz bezpodmienecne musim
dodrzat a na jeho realizaciu musim vyvinut silnu psychicku koncentraciu.
Ziadne rozptylovanie!
Tak zatial