|
Tí,
čo chodia vo dvojici |
||
|
Bolo
sobotné dopoludnie, roboty ako na kostole, keď ktosi zaklopal na dvere.
Pes sa rozbrechal ako šialený, tak ho dcéra rýchlo brala do izby. Ala
zatiaľ otvorila dvere. - Dobrý
deň! pozdravila dvojica neznámych. Dobrý! odzdravila na pol
úst. Hneď
ako ich vzhliadla, svitlo jej, že sú to Svedkovia Jehovovi. V duchu
prevrátila očami. Hodne dávno už u nich neboli. Dalo by sa povedať,
že obchádzali ich byt už dlhú dobu, ale toto boli nejakí noví. Neskúsení.
Neznalí. Dávala im maximálne päť minút, čo sa týka ich
trpezlivosti. - Začneš
ty, alebo ja? obrátila sa žena na muža. Tak teda ja. hneď
si aj rozpačito odpovedala.
Ala sa ležérne oprela a začala spomínať kedy naposledy takto stála
vo dverách a bavila sa s - ľudovo povedané - jehovistami.
Bolo to viac ako pred desiatimi rokmi. Horúce leto ju vtedy priviedlo na
myšlienku obliecť si tričko odkrývajúce pupok a lambada - sukňu,
ktorá viac odhaľovala ako zakrývala. Otvorila dvere a osemnásťroční
chlapci, čerství jehovisti hneď zabudli prečo vlastne prišli a za
ktorú vieru vlastne kopú ligu. Začali bľabotať čosi o o prvotnom
hriechu Adama a Evy a chceli poznať jej názor. Vtedy im
povedala, že minulosť ju nezaujíma, ale iba prítomnosť. V rozpakoch,
ale predsa, sa s ňou zhovárali až do okamihu, keď ju požiadali,
či by im mohla zavolať otca. Ona im odpovedala, že otca nemôže, ale
ak chcú, tak manžela. Odišli na počudovanie veľmi rýchlo. Vonku ich
odchytil správne naladený Maťo so svojim prchkým retiazkovým známym
a ten ich pre zmenu upozornil, že ak jemu štyridsaťročnému fotrovi ešte
raz budú chcieť vysvetľovať takí sopliaci ako oni, ako sa má správne
žiť, tak im dá riadne na piču. Odvtedy ich nevidela. Zaklopali na
dvere namiesto nich ešte raz dve mladé slečny dostatočne imúnne k jej
vnadám a dostatočne bezbranné k prípadným rečiam o nakladačke
od nežiadúceho suseda. Porozprával sa s nimi teda Maťo, vzal si všetky
príručky s prísľubom, že si ich preštuduje, vypočul ich a začal
ich presvedčovať, že zenbudhizmus je pre nich predsa len vhodnejšia
viera a ak neveria, tak nech za ním pošlú svojho veliteľa, veď
on mu to vysvetlí. Nik od jehovistov viac neprišiel. Milo odzdravili, keď
nestihli prejsť na druhú stranu ulice, ale rozhovoru s nimi dvoma
sa vyhýbali. O zaklopaní na dvere ani nehovoriac. Súčasná kombinácia
- dvojica muž a žena - tu ešte neboli. Ala čakala s čím začnú. - Robíme
protistresový program. povedala žena vystresovane. Nalistovala v Biblii
správnu stranu a prečítala nejaký odstavec. „Na stres je najlepší
sex.“ pomyslela si Ala. „Uvoľnia sa v tele hormóny šťastia a hneď
je svet krajší.“ navonok však ani brvou nehla. Asociovala
si nedávny zážitok, keď Maťo stretol už nie celkom mladého
jehovistu u evanjelického farára, kde opravoval hardwer
a nedalo mu, aby sa ho ironicky nespýtal, či presedlal na inú
vieru. Nie. Išiel sa sťažovať, lebo v nejakom strašne dôležitom
evanjelickom periodiku sa o ich úžasnej jehovististickej viere
vyjadrili neúctivo. Potom naštartovanému Maťovi už nič nebránilo,
aby zdemagogizoval mladých prítomných ideológov z povolania, ktorým
nepomohli ani vedomosti z Bohosloveckej fakulty. Nakoľko ho zaujala
v Biblii pasáž o Adamovi a Eve začal filozofovať nad tým,
že keď Kain zabil Ábela, nemohol si Kain zobrať za ženu, inú ženu,
z iného kmeňa, keď boli jediní traja ľudia na Zemi. Logické, nie? To
znamená, že Kain to musel urobiť so svojou matkou Evou a teda všetci
pochádzame z incestu. V duchu sa nad touto úvahou Ala uškrnula a pokojne
čakala na ich verziu protistresového programu. - Mnohí
ľudia hovoria, že antistresovo pôsobia peniaze a tie by ich dokázali
zbaviť stresu a priviesť k spokojnosti. Skúšala sa chytiť
zvestovateľka, podľa nej, jedinej správne viery vhodnú tému. Znova
nalistovala ďalší odstavec v Biblii a prečítala ho. Keď
Ala aj naďalej vytrvalo mlčala, v pomykove žena skúsila použiť
psychológiu. - Vy
vyzeráte tak vzdelane. pokúšala sa ju predsa na niečo namotať,
lebo nevedela ako pokračovať. Určite študujete... Ala sa iba ironicky
pousmiala. Slabá návnada. Dcéra
ju minule šokovala vyhlásením, že katechétka na náboženstvo donesie
prezervatív a budú sa učiť ako s nim zaobchádzať. Ala skoro spadla
na zadok a neverila vlastným ušiam. Malá pubertiačka však povedala,
že agitátorka katolíckeho vierovyznania už nevie, čím by ich
zaujala, lebo decká ju absolútne nerešpektujú a už ju nebaví stále
vypisovať im poznámky, tak zvolila túto formu. Keď sa jej neskôr Ala
spýtala, že ako pokračujú s tou zaujímavou náboženskou výchovou,
tak tvrdila, že katechétka ochorela. Chúďa, nezvládla to. Ono tieto
decka v puberte majú všelijaké správanie a v školách nesmú učitelia
používať fyzické tresty pod hrozbou vylúčenia zo školy a nemožnosti
vykonávať toto povolanie. To sú potom najmä chalani neznesiteľní. Trápia
katechétku (jasne, že nielen ju) otázkami, že prečo sa farári neženia
a čí ozaj nesexujú a či ona už mala muža a tak. Keďže nedáva
uspokojivé odpovede, ignorujú ju. - Študujem,
ale nie som študentka. Na tému duchovna a poznania sa bavím s mnohými
ľuďmi s veľmi rozdielnymi názormi. Nie peniaze, ale poznanie je dôležité
a vedie k vyrovnanosti. evidentne ich priviedla do pomykova, žena
začala listovať a muž sa odrazu akoby prebudil. Bol celkom
sympatický a ako chlap by ju vedel zaujať, ak by však do postele nemiešal
svoje vierovyznanie, čo bola v tomto konkrétnom prípade, ako narýchlo
zhodnotila, utopická myšlienka. Averzia
k náboženstvám a ich dogmám a rituálom, ktoré často
postrádajú zmysel u Aly bola zakódovaná už krstom. Dedinský farár
ju odmietal pokrstiť, lebo jej matka vybrala pohanské meno. A to
pritom stará matka bola silne veriacou a nositeľkou toho istého
mena. Ústupok učinil hneď po tom ako k prvému menu bábätka
pridali sväté meno Mária. Tiež veľakrát odmalička bola svedkom vášnivých
dišpút jej starého otca zanieteného komunistického ateistu a starej
matky presvedčenej katolíčky, cez ktoré si oni dvaja niekedy riešili
úplne iné vzájomné rozpory a stratu životných ilúzií. Aj vzhľadom
k tomu, že verná katolíčka stará matka, ktorá zomrela zrobená
na svetlých socialistických zajtrajškoch, mala napriek svojmu
vierovyznaniu civilný pohreb a idealistický komunista starý otec v nežnorevolučnom
roku pohreb cirkevný, Ala usúdila, že je úplne jedno, či Boh je,
alebo nie je, dôležitejšie je, aby sa ľudia nehádali a nemiešali
do svojho života ideológie. Preto v nej celkom pochopiteľne
vyvolalo vzdor rozhodnutie matky, že sa musí zúčastniť na prvom svätom
prijímaní a birmovke. Podriadila sa vete „Keď budeš mať osemnásť,
môžeš si robiť, čo chceš.“ s podmienkou, že jej birmovným
menom bude Magdaléna. Ak má absolvovať rituál proti svojmu presvedčeniu,
tak to bude s menom nevinnej biblickej kurvy, do ktorej predsa žiadny
ozajstný kresťan nemôže hodiť kameňom. Matka zaťala zuby, ale požiadavku
prehltla. Koľkokrát svoju donucovaciu argumentáciu oľutovala do jej
osemnástky si Ala celkom živo vedela predstaviť, aj vďaka blahoželaniu
k narodeninám, v ktorom figurovalo jediné slovo vyjadrujúce
porušenie jedného z desiatich prikázaní: „Chvalabohu!“ - Poznáte
Bibliu? Ste katolíčka? Čítali ste ju? vypadlo naraz z rozrušenej
ženy. „Ó,
áno som katolíčka.“ pomyslela si Ala, ktorá sa odrazu znova stala Máriou
Magdalénou. Bibliu má doma evanjelickú a zastrčenú v rovnakej
poličke ako časopisy Playboy. Pravdupovediac v pánskom časopise
listovala častejšie, predsa ju nenudil natoľko ako biblické mýtizovanie
nejakých chlapov, čo sa hrajú na Spasiteľov a protiženské demagógie,
aj keď svojou podstatou sa tieto dve publikácie až toľko nelíšili.
Rovnako ako sa od seba veľmi nelíšili zamestnanci jednotlivých cirkví.
Rozdiel medzi katolíckym a evanjelickým farárom je predsa iba v tom,
že evanjelicky suší plienky na dvore a katolícky na povale. - Áno,
čítala som Bibliu. usmievala sa. A venujem sa vešteniu a iným
mystickým vedám. prilievala olej do ohňa. Mala
overené, že nech bolo náboženstvo akékoľvek, každé z nich
predpovedanie budúcnosti zaznávalo. A pritom astrológia zohrala významnú
úlohu, keď babylonskí mudrci hľadali svojho dalajlámu – neskôr
zvaného Ježiš, ktorý sa narodil v znamení Rýb. Štedrý deň
bol určený na december neskôr podľa rimanského sviatku zimného
slnovratu. Predzvesťou jeho príchodu sa stala pre znalých astrológov
konjunkcia planét a k nemu samotnému ich priviedla približujúca
sa kométa k Zemi. Keď jej Maťo raz doniesol na posúdenie nedeľňajšiu
kázeň jeho najlepšieho obchodného zástupcu v diecéze,
neempaticky ju v podrobnej analýze aj s jeho cirkevnými demagógiami
úplne zotrela s poukázaním na manipuláciu cez pocit viny. Mladý
farár jej slová predýchaval celý týždeň. Potom sa vyjadril v tom
zmysle, že on má za sebou slovo mocného a živého Boha, ktorý vždy
bol, je a bude a nie každým dňom meniacu sa hviezdnatú
oblohu, o ktorej nevie, či na druhý deň bude, alebo slabnúce či
silnejúce magnetické pole, ktoré môže razom prestať vyžarovať. Ako
keby nevedel, že slnečná sústava je iba jedným atómom vo veľkom
organizme ľuďmi pomenovanom Boh. Asi nevie. Namiesto
toho, aby jehovistka použila ku komunikácii vlastnú argumentáciu,
znova zreprodukovala výňatok z tej svätej knihy, čo držala v
ruke a Ala napriek svojim úvahám zachytila slovo „srdce“. - Srdce
je veľmi dôležité. Tam, kde je srdce je cesta. Je vlastne chrámom. Človek
nepotrebuje vonkajšie chrámy, stačí, ak ten svoj nájde vo vlastnom
srdci. zareagovala na úryvok Ala. Mlčiaci
muž sa pohol a okrem záujmu, zrazu prejavil čosi ako obdiv, či
zvedavosť na jej adresu. Nudili ju. Vôbec to neboli rovnocenní súperi.
Iba sa s nimi zbytočne zahadzovala. V detstve jej bývalo vždy
v kostole zle, a keď ju nútili tam chodiť, zvyčajne ku koncu omše
vyšla z kostola a tam sa vyvracala. Mala jednoducho na demagogizujúce
zvasty slabý žalúdok. Rada sa pozhovárala aj s veriacimi, ak
neagitovali, čo sa netýkalo tejto situácie. Jej kamarátka Boba cirkevných
hodnostárov, tzv. slúžiacich Bohu, označila za parazitov spoločnosti
a ona s ňou súhlasila. - Ale
srdce môže niekedy zradiť. prehovoril konečne muž a odvolával
sa na citát vytrhnutý z kontextu. Pozrela sa mu do očí. V tom
ju napadlo, že pozná farára, ktorý ani tak nebol farárom, lebo žena
ho vždy vítala doma, keď prišiel z kázne, nadávkami typu „Ty kokot
starý!“ ale bol skôr spevákom. Keď začal na omši spievať, babky
by za jeho hlas, ktorý znel tak božský aj dušu, nielen svoje telo,
dali. Asi preto mu jeho veriaca žena nadávala. Keď sa so svojou ženou
rozviedol, lebo deti boli už veľké a on urobil dieťa nejakej mladšej
a chcel si ju vziať, tak ho vyobcovali z cirkvi. A konečne našiel
šťastie - svoje srdce. - Nie,
srdce nezrádza. To človek zrádza svoje srdce. zotrvávala na svojom
stanovisku Ala. Pozerali
sa jeden na druhého a nevedeli ako pokračovať. Uľahčila im to a zaútočila
na najdôležitejšiu dogmu ich náboženstva. - Sem
na Zem vlastne chodíme preto, aby sme sa niečo naučili počas jednotlivých
inkarnácií. povedala. Vedela,
že pasáže z biblie boli ohľadné reinkarnácie zmenené niektorým z pápežských
koncilov. Otázka viery však nestojí na histórii a omyloch cirkvi, ktorá
si z viery urobila dobrý biznis, keďže na presvedčeniach slepých ovečiek
sa dá veľmi dobre ukájať pocitom moci a tiež obohacovať. Je rozdiel
náboženstvo a viera. Podľa jednej teórie sú náboženské štruktúry
prejavom negatívnych síl na Zemi, ktoré takto pozitívne idey dostali
pod kontrolu. - Ale
veď to si nepamätáme. vydýchla bezradne žena. - To
je pochopiteľné, že si to nepamätáme, inak by sme odmietli splniť
svoje úlohy a nemohli postúpiť do vyššej dimenzie. s úsmevom
vysvetľovala Ala. - Zdá
sa, že sa naše cesty rozchádzajú. zahabkala žena.
Poďakovali sa za rozhovor a rozlúčili. „Ešte si sa s nimi
mohla pohrať, nemusela si ich tak rýchlo odrovnať.“ preletela jej myšlienka
hlavou za zatvorenými dverami. Nedbalo mykla plecom. - Kto
to bol? spýtala sa dcéra. - Ále,
nikto!
odpovedala Ala. „Len ďalšia dvojica, ktorá v mene čohosi imaginárneho zradila svoje srdce.“ pomyslela si a pustila sa do domácich povinností. |