|
Jeden z typov
strachu ako archetyp |
||
| Pred časom som sa stretla s človekom, ktorý mal na vizitke dipl. ing. Kým a čím je z hľadiska ľudského som netušila, kým som mu neponúkla vizitku svoju. Zdá sa, že svoju dávno zabudnutú stranícku knižku a idey marxizmu-leninizmu vymenil po smrti svojej ženy za Slovo božie a sústredil sa v nej na to, čo Boh cez najstaršiu knihu ZAKAZUJE. Šikovný remeselník sa razom zmenil na nevedomého fanatika, ktorý ma v mysli niekoľko krát upálil. Cítila som ho ešte tri dni po stretnutí. Neskôr po tomto hodne silnom zážitku som rozmýšľala, čo ma vlastne okrem iného v súvislosti s ním tak rozrušilo. To, že som hlúpo odhalila svoje slabiny, na ktoré mohol on naviazať svoje choré myšlienky, mi bolo jasné, ale bolo tam ešte čosi na nevedomej úrovni. Známa, ktorá sa účastnila debaty mi povedala, že odkryl toľko zo svojho života za tých pár minút ako za celé obdobie, čo ho pozná, nie. V podstate ju vždy zaujímal iba ako dodávateľ, resp. obchodný partner. Čo vlastne povedal? Premietala som si v mysli priebeh debaty. Jeho žena zomrela na leukémiu a on žije v presvedčení, že je to jej vina a spôsobila si to tým, že mu nechcela porodiť päť synov, ale zariadila si to tak, že porodila iba dvoch, čím spáchala hriech proti Bohu a preto musela pykať. Typická obrana pred bolesťou zo straty, ktorú neprijal. Vzaté z psychologického hľadiska. Ona môže za to, že on zostal sám. By som neverila koľko dospelých detí sa pohybuje po svete. Porozprával aj príhodu o tom, ako prišiel na onkológiu a všetkých spolutrpiacich svojej ženy obvinil, že teraz pykajú za svoje hriešne životy a Boh ich tresce. Musel v nich vzbudzovať hodne súcitu. Potom mi to došlo. Moja stará mama zomrela na leukémiu. Obetavá a silne veriaca žena napriek systému, pre ktorý sa paradoxne zodrala. Siahla som po literatúre a pripomenula si duchovnú príčinu tohto ochorenia. Ak človek dlhšiu dobu zažíva vnútornú bolesť, želá si vlastnú smrť. Nevidí, alebo nechce vidieť únik zo svojho trápenia, nedokáže sa zbaviť príčiny, kvôli ktorej trpí a jeho život ma chuť blenu, tak jediné východisko vidí v ukončení svojho života. Vziať si ho však z presvedčenia, povedzme náboženského, alebo spoločenského, nemôže. Prichádza teda nevyliečiteľná choroba. Bolesť už fyzicky zmaterializovaná očisťuje dušu od bolesti a je zároveň daňou za splnené želanie. Fyziologicky, ak je človek vnútorne neustále zraňovaný a bolí ho to, aj keď zdanlivo vonkajšej príčiny nieto, dochádza v krvi neustálemu a opakovanému procesu potláčaniu tvorby červených krviniek a nadmernej produkcii tých bielych, až sa raz v určitom bode proces zhubne a nenávratne zvráti. Podľa toho, čo povedal, tak jeho žena v určitom období ich spolužitia na neho bola veľmi zlá. Beštia. Podľa všetkého podnikla všetky nepriame opatrenia, aby sa mu zhnusila, keď zistila, že sa s ňou za žiadnych okolností nerozvedie a dostala strach odísť. Utrpelo by tým jeho mužské ego. Nepočúval ju a myslel si, že ako jeho žena je povinná chcieť žiť taký život ako chce žiť on. Navždy. Aspoň, že sa jej podarilo konečne od neho odísť, ako si želala. Je to kruté, ale pri ňom by som si tiež želala radšej smrť ako s ním prežiť celý svoj dlhokánsky život a takto platiť za naivitu mladosti. Lásku si nemožno podriadiť, ani prikázať. Tam, kde je strach, nieto lásky. Som vďačná Bohu (ak niekto taký existuje), že som mala možnosť spoznať túto dušu iba na pár minút. Moja stará mama dostala leukémiu až vtedy, keď jej morfium prestalo na rakovinové metastázy po celom tele zaberať. Lekári jej predpovedali po zistení ochorenia dva mesiace, vydržala dva roky. Nie, kvôli sebe, ale pre rovnakú chybu ako robila celý život a to, že myslela viac na iných ako na seba, až jej okolie ako zrkadlo vrátilo jej pohľad na seba samotnú. Možno to znie príliš idealisticky, ale žiadna rakovina, či leukémia spoločnosti nie je takou zhubnou ako tá vnútorná prebiehajúca v človeku. Je na človeku, na ktorú vlnu vonkajšej reality sa vo svojom vnútri naladí. Hlavná stránka |