poviedky - strom

maia sa hrá ;o)

Toto je môj svet! Vitaj!

Rozmýšľam nad tým, že toto nie sú ani tak poviedky ako jednoducho PRÓZA. Názov liniek sa mi už meniť nechce. Niektoré dielka sú opätovne bez diakritiky.

No všetky linky ešte nefungujú.
Veď predsa poznáš to heslo tvorcov pouličných osobných stránok na internete:
Trpezlivosť ti aj tak nič neprinesie. ;o)

Výplody svojho mozgu na www.pismak.cz som ako ste podaktorí už zistili úplne zrušila.

Obrázky

Strom

Prológ : Stretnutie štvorice 20.3.2004 v čase zatmenia Mesiaca

- Všimla si si? Ala sa rozpačito poobzerala vôkol seba a začala sa cítiť nepríjemne.
- Nič si z toho nerob! Ani Pepo si to nevšimol. zasmiala sa Boba.
- Robila som Veľkonočnú výzdobu. Normálne to tu ožilo. komentovala zlatý dážď a najrozličnejšie veľkonočné ozdoby ladené do jednej farby.
- Uhm! Pekná žltá farba, tá je proti depresii. skonštatovala Ala.
Jej domáca výzdoba pri príležitosti týchto sviatkov spočívala iba vo výmene skromnej a už neaktuálnej vianočnej výzdoby v poličke za košík plný veľkonočných vajíčok. A ak mala v daný rok náladu, tak aj v nejakom trápnom jarnom upratovaní.
- Predstav si Boba, bol som u kamaráta a ten hovoril, že jeho žena doslova prejebala 220 tisíc korún. prerušil ich nedočkavo Maťo.
- Ale nevrav! Nesmieš všetkému veriť. láskyplne mu kontrovala Boba a žmurkla na Alu.
- Fakt! Platila si mladých dvadsaťročných džigolov. presviedčal.
- A to ti povedal on? Jej muž? upozornila ho jemne na subjektívnosť tvrdenia.
- No áno, oni sú teraz v rozvodom konaní. nepostrehol odtieň jej hlasu.
- A ako to on vie, sledoval ju? nedala mu pokoj, teraz už dôraznejším tónom.
- Ale Boba! povzdychol si Maťo, akoby tlačil ťažký balvan pred sebou.
- Jaj, ja som zabudol, že som medzi feministkami.
Obe sa rozosmiali.
- Ale ja hovorím pravdu! Naozaj, si platila mladých zajacov a prehajdákala celý ich majetok. Je dlžná peniaze na všetky strany. Sestre, mame... na krku majú exekúciu. Normálne sa po tridsiatke zbláznila! až detsky tvrdošijne obhajoval svoje stanovisko Maťo.
- Boba, nebudem sa jej zastávať za každú cenu, pretože je žena. zamiešala sa do reči Ala. Skutočne zblbla! Ona totižto nikdy nebola extra pekná, pravdepodobne na to trpela, potom sa jej začalo dariť, prišla k peniazom a začala kompenzovať svoj komplex. Kupovala si ilúziu lásky mladých atraktívnych mužov. Nie je to ťažké, keďže majú rozum viac v nohaviciach ako v hlave. Neodhadla mieru a dostala sa do mínusu. Asi je to návykový pocit. To je všetko!
- To je zaujímavé, veď štatisticky kríza stredného veku prichádza u žien až okolo štyridsiateho až štyridsiatehopiateho roku života a u mužov to býva pred štyridsiatkou. nahlas si opakovala vysokoškolské učivo Boba.
- Podľa mojich internetových skúseností - podstatne skôr. Asi v tom zohráva svoju úlohu vedecko-technický pokrok, či čo. povedala Ala.
Maťa ich analyzovanie zjavne nudilo, tak sa medzitým vytratil za Pepom a o chvíľu sa s prekvapeným výrazom tváre objavil vo dverách do vedľajšej izby.
- To, čo robí? spýtal sa s otvorenými ústami a ukázal smerom, kde sa nachádzal Pepo.
- Strom. odpovedala Boba nenútene.
- Strom? vytreštil oči. A to pritom musí stáť bez pohnutia?
- Vari sa má ako strom hýbať? pridala sa k Bobe Ala.
- Vy ste nejaká divná família. skonštatoval.
- No musí stáť bez pohnutia. Cvičí chi kung. pomenovala Pepovu zdanlivú nečinnosť Boba.
Maťo pokrútil hlavou.
- Ja som asi jediný normálny tu medzi úchylmi. Jeden stojí bez pohnutia už hodne dlho na normálneho človeka a druhá počúva hudbu, ktorá znie ako pílkou do uší.
- Nepáči sa ti hudba stredného Východu? prekvapene sa spýtala Boba.
- Nie.
Za moment už znelo monotónne disco.
- Počúvaj, keď prídem nabudúce a Pepo sa bude chcieť hrať na bager, tak mu doporučujem, aby si hlavu radšej búchal o stenu ako o okno. Je to predsa len bezpečnejšie. dobromyseľne radil Maťo.
Boba so smiechom prehodila: Musíte k nám chodiť častejšie, vždy sa tak úžasne odreagujem.
Neskôr Ala s Pepom rozobrali podrobnejšie zaujímavé detaily ohľadne chi kung za – pochopiteľne - vtipnej asistencie Maťa. Po príchode domov si Ala ako vždy umyla ruky, tvár a vypláchla ústa studenou čistou vodou, podobne ako mnísi niektorého z východných náboženstiev po vstupe do posvätného chrámu a vtom vedome zaregistrovala zmenu vo svojom energetickom poli. Jej energia zvyčajne tak ľahká ako vánok, nadobudla hustejšiu konzistenciu, avšak nie takú hustú ako biopole materialistu. Jej aura mala odrazu nádobu, ktorá jej neviditeľnému poľu dávala tvar. Prevedený očistný rituál tejto energii neublížil, skôr naopak. Upozornil na svoju existenciu vedomie. Prečo, pochopila hneď vzápätí, keď s nehmotným tanečníkom Universa v náručí odkráčala na lôžko a uložila sa k spánku.

Ak ma prehovoríte doplním tu ešte ešte niektoé veci
zo zmazaného blogu.