Reforma štátnej správy
Ala uz niekolko dni myslela na to, ze musi zavolat Bobe, aby sa stretli a zase po mesiaci pokecali na aktualnu temu. Blyslo jej to hlavou presne vtedy, ked jej Mato rozpraval o tom ako ho zastavil Bornik a spytal sa ho, ci vie o tom, ze si kokot Pepo sam sebe daval pokuty.
Kedze mali chlapi dostatok casu na vykecavanie, lebo Bornik sa venuje vyskovym pracam a to je vysostne sezonna praca, okrem toho, ze je aj adrenalinova, tak sa od Pepovho verejneho tajomstva po litri vina v prijemnom obyvackovom prostredi dostali k sexualnej teme - podnetu na ine verejne tajomstvo. Bornikove. Mato sa dozvedel, ze oni so zenou praktikuju curanie jeden na druheho, lebo normalny sex im uz vraj nestaci a zena mu robi divadlo, ked sa robi a ma ju nahranu na videokazete. Bornik svoju zenu nahovaral, aby sa Matovi pochvalila s tou videokazetou a pustila im ju, ale ona nebola zdielna jeho navrhom. Vraj az po piatich litroch vina by bola ochotna...
Asi preto, ze ma kralovske meno, usudila v duchu Ala, po tom co jej to Mato rozpraval.
- A co si mu povedal ty?
- Noo, ze my sme taki konzervativni. tisiac hlas, akoby to chcel zahrat do autu.
- Aha!
Asi budem musiet navstivit tu dlhonohu s kralovskym menom a overit si nenapadne info, pomyslela si Ala. Chlapom a ich reciam sa neda verit. Dobre mi matka vzdy hovorila, ze si pred chlapmi treba davat pozor na kazde slovo aj cin, lebo su klebetnejsi ako baby. povzdychla si na dovazok.
Vtom zazvonil Matovi telefon a ozvala sa Boba. Jasna telepatia. Nieco spolu obchodne dohadovali a ked skoncili debatu, tak sa Boba s Alou dohodli na spolocnom stretnuti v nedelu. Povodne sice mala Ala na plane kino s neodolatelnym Ralphom Fiennesom a jeho fascinujucim pohladom, ale navsteva u Pepa a Boby su vzdy nezabudnutelne a neopakovatelne. Nebolo nad cim rozmyslat.
Po tom ako si Ala uvedomila, ze hlavnou naplnou ich navstevy bude zapojenie a nastavenie domaceho kina, vzhladom a subjektivnym pocitom jej pripominajuce scifi horor sedemdesiatych rokov, smutne usudila, ze pravdepodobne dnesok nebude tak filozofocky obohacujuci ako to posledne stretnutie.
Pepo akonáhle zistil, ze domace kino obnasa aj upevnenie kablov veducich k reprakom klincekami na stenach a Alin navrh, ze ich mozno viest aj cez luster nepresiel, sa vybral radsej do posilovne. Maca vyplasene zo svojho geopatogenne prijemne negativneho stanoviska za televizorom nervozne pobehujuce s blyskajucimi zelenymi ocami prebehlo do vedlajsej miestnosti a trojrocny synator od mnozstva dojmov zaspal na foteli. Zostali teda sami - Boba, Ala, domace kino a flaska konaku. Mato sa neratal. Ten bol cely sam bez seba a momentalne zaroven sucastou domaceho kina.
- Aj my mame domace kino. Sukromne ho oslovujem Pasca na opice. zapotila Ala.
Bobe to prislo smiesne. Naliala dalsi poharik.
- Vies v tom hlavnou repraku je taky okruhly otvor ako na chytanie opic, iba ten banan som vo vnutri nenasla. pokracovala zacudovane. Mali ste v praci odmeny?
- Ale nie! Vdaka ruseniu organizacie, nam zrusili aj dochodkove pripoistenie, ze si ho mozeme vybrat. Tak som si ho vybrala.
- Aj u vas je taky organizacny chaos ako u nas?
- Ale coby! Anarchia! nazvala pravym menom to, co zakonodarci honosne nazvali reformou statnej spravy.
Kedze Bobe nechcela kazit dojem z noveho domaceho kina. Zdvihla dalsi poharik na znak pripitku a tuto temu nenavratne splachli dolu hrdlom ako mnoho uradnicok pocas pracovnej doby, ked stoja medzi dvoma mlynskymi kamenmi a to dodrziavanim zakona vykonom aktualnej statnej moci a klientom v podobe obcana so zdravym sedliackym rozumom.
Hladina alkoholu v krvi a huciace tony v reprakoch ju podnietili k hlbokym uvaham o nesmrtelnosti chrusta. Prebralo ju az stupajuce nedorozumenie v komunikacii medzi Matom a Bobou. Chvilu zaostrovala na ich vlnovu dlzku a potom sa k Bobe obratila so slovami:
- Chces to s papierom, alebo bez papiera? To kvoli zaruke a cene. zhrnula to mnozstvo slov Ala.
Nechala ich spolu vzrusovat a odbavovat sa dalej nad komplikovanostou dialkoveho ovladaca, s podakovanim za pohostenie a rozluckou na perach sa zodvihla z pohodlia sedacky a ponorila sa do samoty, noci, chladu a ticha ulice.
No co, kazdy den predsa nie je nedela, aj keby zrovna nedela bola.