Ach, tá puberta!


Diskusia o rozdielnom vnímaní generácií, takzvanom generačnom probléme a výchove dieťaťa v puberte

Pred niekoľkými dňami sa doma odohral tento rozhovor medzi maiou a cmukinou: 

- Mami, môžem ísť do kina sa Scary Movie 3? 

- Ak v priebehu dvoch týždňov nedostaneš trojku, alebo nebodaj horšiu známku, tak môžeš.

- Tak dlho? Až dva týždne? Vieš, aká dlhá je to doba???

Maia sa iba usmievala. 

- Idú všetky moje spolužiačky, iba ja nepôjdem???

- Prečo by si nešla? Plánuješ vari neučiť sa a dostať zlú známku?

- Ježiš, veď to nezávisí odo mňa!!! Prečo ja musím žiť v jednej domácnosti s takými nechápavými dospelými?? Čo som komu urobila??? To učitelia sú takí sprostí, že nám z ničoho nič dajú písomku, alebo nás vyvolajú... rozhorčovala sa pubertálna cmukina nad nespravodlivosťou tohto sveta. "A iný trest?"

- No, ak by som sa nad tebou zľutovala, tak by si mohla ísť na Scary Movie 3, ale týždeň bez Písmaka. 

- Ja neviem, ty si taká vydieračka!!! Keď budeš stará, dám ťa do Domova dôchodcov!!!

Maia sa iba zasmiala. 

_______________________________________________________________________________________________________

Maia s cmukinou majú vybudovaný kamarátsky vzťah ako matka a dcéra, aj keď hlava rodiny si často myslí, že jej ten drobec prerastá cez hlavu. Aj kamarátka, čo má šestnásťročnú dcéru, ju už upozornila, že dcéru musí už teraz začať zosekávať, lebo to najhoršie vraj ešte iba príde. Chvíľu sa maia neveriaco usmievala, ale potom si premietla pred očami, aká bola papuľnatá ona v šestnástich, lebo svet sa jej zdal ako gombička a zatmelo sa jej pred očami. A ďalšia kamarátka mi povedala: "No joo, v tomhle věku jsou pro ně, všichni dospělí pitomci!"


Vážení a milí, zdá sa, že po tom, čo malá cmukina zvládla vďaka aktívnej pomoci, niektorých z Vás (za čo Vám úprimne ďakujem) rovnice z matematiky, nezvládla predprítomný priebehový čas z angličitny (aj napriek aktívnej pomoci niektorých z Vás a som veľmi rada, že jej venujete svoj čas a pomoc) a ak chce ísť do kina, nemôže na Písmak. Týždeň. Okrem toho, že má dva dni zaracha a zajtra si známku musí opraviť. Napriek všetkým fintám, čo na mňa už stihla ako dobre prefíkaná dorastajúca ženská, použiť (som prefíkanejšia aj vďaka vekovému náskoku ;-) ), nepomohlo jej to. 

- "Si šťastná, že buduješ svoje šťastie na nešťastí druhého?" nedalo jej, aby nevzbudzovala výčitky svedomia. 

Povedala som jej teda dnes, že keby som si ja v jej veku dovolila byť drzá voči matke po tom, čo som doniesla domov zlú známku, tak by som schytala taký výprask, že by som sa týždeň na zadok neposadila. Takže sa urazene odkráčala učiť. Aj bez vety: "Toto je môj život, tak čo mi do neho hovoríš! " alebo "Teraz je iná doba, pochop to!" Ale s pohľadom ukrivdeného a nevinného vraha. 

Čo vlastne od Vás očakávam v tejto diskusii? Váš názor na tému, čo dovoliť a čo neodvoliť pubertálnemu dieťaťu? Či už máte vlastné deti, alebo nie. Kde sú podľa Vás hranice tolerancie? Je lepšie, ak Vám otvorene povie, čo si o Vás myslí, alebo treba potláčať akýkoľvek negatívny slovný prejav a stavať na dogmách a úcte k rodičom? Hm? 

A možno aj teplý bonz, ak by sa tu na Písmaku náhodou medzitým vyskytla tá malá potvora, keď nebudem doma. ;-)


Hlavná stránka