Milované zvieratká

Predhovor: 

Tancovala a spievala som si melodiu nejakej skladby z telky, aby som uvolnila napatie, ked sa na mna moja dcera pozrela mierne skumavym okom a ucitelskym tonom sa spytala, ze ci viem, ze v preklade z anglictiny to, co spievam znamena "Drz hubu!" Ani neviem preco, tak ma to potesilo, ze som sa uplne rozblaznila. Ju to nepotesilo. S rukou na cele a predstieranim, ze odpadava, vypadla z izby a priniesla mi knizku, ktoru som jej darovala k narodeninam. Ukazala mi kapitolu s nazvom "Preco sa moja mama odrazu chova trapne?". "Toto by si si mala precitat!" neodpustila si. Veru! Takto to dopadne, ked splnite svojmu dietatu jeho najtajnejsie priania. Upletiete si na seba bic. 

Venovane nesk6r. 

Kazde dieta asi prechadza tym obdobim, kedy citi potrebu starat sa o nejake zvieratko. Neobislo to ani moju dceru. Nebola som nadsena, ze bude v nasej domacnosti spolu s nami byvat aj mys zvana dzungarsky skrecok, ale nechala som sa prehovorit. 

Bola podarena. Myslim samicka skrecka. Stale len zbierala zrniecka do svojej papulky a vselikade ich v akvariu zahrabavala. Ked si odmyslim ten smrad, co sa obcas siril z jej brlozka, potom som vcelku mala radost nielen z radosti svojej ratolesti, ale aj z toho skromnuckeho stvorenia. 

Lenze podaj prst a zoberie celu ruku. Myslim moja dcera. Tak sa jej zachcelo samceka pre samicku, aby jej nebolo smutno. Kedze ako dieta nemala skusenosti s uzatvaranim podobnych paktov a nevyslo to. Netrvalo dlho a samec skrecka samicku dohryzol na smrt, lebo nebola zdielna jeho rozmnozovacim chutkam. 

Dcera prekonala svoj prvy horky zial zo straty a ja som si vypestovala voci tomuto vypasenemu tvorovi averziu. S kazdym zrnieckom, co som mu sypala, som ho castovala vetou: "Raz, ked si sem donesiem macku, tak sa s tebou pohra a zozerie ta!" 

Ked som sa s touto svojou uchylkou priznala jednemu z mojich vtedajsich mailovych kamaratov, skoro na mna s rozhorcenim postval spolok na ochranu zvierat. Ked tak nad tym rozmyslam, tak vlastne byvalym mailovym kamaratom a to vobec nie kvoli nasej rozdielnej laske ku zvieratam. Taku hnusnu karmu ako v suvislosti s nim sa mi uz veru viac nechce zazit. Osud je riadna kurva. Nikdy v skutocnosti nedostanes to, co chces, ale vzdy zaplatis. 

Zdochol. Myslim ten skrecok. Teraz mame psa. Rodinna rada ma prehlasovala. Nemala som to tvrde srdce ako moja kolegyna, ktora svojim rodinnym prislusnikom razne povedala: "Bud ja, alebo had!" Hned po tom ako zrusila svojej dcere skrecka, ktory sa rozhodol udomacnit medzi kablikmi pocitaca a dostal sa tam cez disketovu mechaniku, co mi je doteraz zahadou. 

Odkedy fena spava s nami v posteli aj napriek mojmu vytvalemu vyhadzovaniu tohto stvornoheho chlpaca z nasho lezoviska, zistila som, ze je celkom cistotne vliezt do postele v topankach. Clovek predsa nikdy nevie, kedy pride koniec sveta, alebo ina katastrofa a treba byt pripraveny za kazdych okolnosti. 

Psychotronicka mi hovorila, ze samicka akehokolvek zvierata prebera vzdy karmu od svojej gazdinej. Celkom sa mi to pozdava, ale co potom s ludmi, ktori ziju sami a nemaju partnerku, len fenu? Ciu karmu preberaju? Este to musim domysliet. 

Vzdy sa tak uzasne tesi, ked zbada niektoreho clena svorky, teda aj mna. Myslim nasa sucka. Epilepticky sa hadze sa o zem, kvilivo skuci a ja jej s usmevom hovorim: "Co sa tesis, chces dostat?" Kedze jej chyba nejaky ten zmysel nereaguje a spravanie nemeni na rozdiel od prevahy pohorsenych rodinnych prislusnikov. Tak neviem, ci je to prave vyhoda mat nejaky ten zmysel naviac. 

A minule som jej povedala. Myslim nasej fene. "Raz, ked si donesiem domov macku, tak sa s tebou pohra a budes veru inak - po kostole hvizdat!" Nezdochla. Psi vraj ziju dlhsie ako skrecky.


Hlavná stránka